História | MOTO LEGEND | Motocykle Royal Enfield - hlavná stránka

História

História značky Royal Enfield sa začala písať už v roku 1851 v anglickom mestečku Redditch, kde založil George Townsend malú továreň na výrobu ihiel a súčiastok pre šijacie stroje. Presnosť a kvalita, s ktorou pracovali, otvorila firme nové možnosti uplatnenia. Od roku 1880 sa firma venovala výrobe bicyklov a palných zbraní zhotovovaných pre zbrojovku Royal Small Arms Factory, sídliacej pri meste Enfield. Na počesť tejto úspešnej spolupráce dostal nasledujúci model bicyklov meno Enfield. V nasledujúcom období bola továreň premenovaná a získala kráľovský prívlastok Royal. Firma Royal Entfield začala už koncom 19.storočia vyrábať troj- a -štvorkolesové vozidlá s motormi De- Dion, čím sa zaradila medzi priekopníkov motorizmu. Prvý motocykel s motorom Minerva 211 ccm nad predným kolesom bol vyrobený v roku 1901. V nasledujúcich štyroch desaťročiach vznikli pod značkou Royal Enfield nové modely motocyklov s dvojtaktným ale predovšetkým aj štvortaktným jednovalcovým  a od roku 1910 aj s vidlicovým dvojvalcovým motorom až do obsahu 1140 ccm. Vidlicové dvojvalcové motory švajčiarskej značky MAG a anglickej JAP boli používané len prvé štyri roky. Potom už boli vyrábané vlastné. Veľkým krokom vpred bol vidlicový dvojvalcový  motor s obsahom 425 ccm z roku 1914. Tento motor mal sklenenú olejovú nádrž pod sedadlom a vratné čerpadlo v kľukovej skrini. Bol to jeden z prvých motocyklových motorov s cirkuláciou oleja. Len v prototypoch zostali niektoré zaujímavosti ako radový dvojtaktný trojvalcový motor s obsahom 675 ccm z roku 1915 (prvý motor tejto konštrukcie na svete) alebo prototyp pozdĺž uloženého radového štvorvalca z roku 1919. V roku 1931 bol kvôli rastúcej konkurencii športových strojov vyrobený športový motocykel s výkonným štvorventilovým jednovalcovým motorom, ktorý dostal o rok neskôr pomenovanie Bullet (strela).  Od štvorventilového rozvodu síce firma neskôr ustúpila, Bullet ale zostal. Rozsah ponuky motocyklov Royal Enfield bol obrovský. V roku 1930 bolo v ponuke trinásť modelov motocyklov a sedem rôznych sidekarov , ktoré boli ponúkané i v predvojnovom Československu firmou Auto- Moto Klásek & Franger v Prahe na Ječnej ulici. Po krízových tridsiatich rokoch ponúkala firma Royal Entfield dvojtaktový model A (225), štvortaktový jednovalcový motor  T (148 ccm OHV) , B (248 ccm SV), S (248 ccm OHV), G (346 ccm OHV), H (499 ccm SV), J (499 ccm OHV), JF 500 Bullet (499 ccm OHV, 4 ventily) a svoju vtedajšiu vlajkovú loď – modell KX (1140 ccm V twin SV).

Royal Enfield a Jawa


Druhá svetová vojna priniesla návrat ku zbrojnej výrobe. Po jej skončení mala firma v rukáve eso, ktoré patrične využívala. Väčšina  vojnou poškodených anglických výrobcov sa ešte snažilo predávať motocykle so zastaralými podvozkami, s neodpruženým zadným kolesom a s paralelogramovou prednou vidlicou. Motocykle Jawa a BMW mali vpredu teleskopy a  zadné koleso odpružené klzákmi. Podvozky ale neinovovali. Bullet 350 ccm sa pýši moderným podvozkom, teleskopickou prednou vidlicou a kyvnou vidlicou vzadu. Práve tento typ Bulletu  zvíťazil na šesťdňovej súťaži v anglickom  Trophy tíme v rokoch 1948 a 1949. Model Twin 500 dostal nový podvozok ako odpoveď na Triumph Speed Twin, kedže ostatné modely Royal Entfield mali ešte po roku 1950 neodpružené zadné koleso, podobne ako mnoho ostatných anglických motocyklov. Dvojvalcová päťstovka bola komplikovanejšia a drahšia a preto bol o Bullet 350 taký veľký záujem, že továreň nestíhala uspokojovať zákazníkov. Tento motocykel žiadala tiež anglická armáda a polícia a tým sa stal aj výborným exportným artiklom. O kvalitné motorky bol pochopiteľne záujem tiež v Indii- v novom samostatnom štáte, ktorý bol do roku 1947 anglickou kolóniou. V Indii sa motocykle nevyrábali, takmer výlučne sa dovážali z Anglicka. Podnikavejší Indovia sa rozhliadali po svete, ktoré značky motocyklov by bolo vhodné do krajiny importovať. Hospodárske väzby s bývalým kolonizátorom, nahrávali obchodným vzťahom s  anglickými výrobcami. Moderné 350 Bullet si tak prostredníctvom spoločnosti Madras Motor Company objednala aj indická armáda  a polícia. Nové indické zákony ale podporovali rozvoj domáceho priemyslu, vysokými dovoznými clami finálnych výrobkov, preto bola snaha riešiť väčšie zákazky montážou motocyklov priamo v Indii z dovezených dielov. To sa týkalo nielen motocyklov Royal Enfield. Podobne to bolo aj s importom neposkladaných motocyklov Jawa a ČZ, prostredníctvom firmy Ideal Motors v Bomaji. Ich dovoz postupne skončil začiatkom 60tych rokov, licenciou na výrobu motocyklov Jawa 250, (Model 353), spolu s postavením modernej továrne v indickom Misore, s kapacitou výroby 2200 motocyklov ročne. Zaťiaľ čo dvojtaktné Jawy (po uplynutí desaťročnej licenčnej zmluvy boli vyrábané pod značkou YEZDI)  boli motocykle, ktoré si už vtedy mohli niektorí zámožnejší Indovia dovoliť. Motocykle Royal Enfield so štvortaktnými motormi boli vtedy ešte veľkým luxusom a smerovali skôr do štátnych ozbrojených zložiek.
Značka Royal Enfield  zakotvila v Indii skôr ako Jawa. Motocykle boli spočiatku tiež dovážané po dieloch a v Indii kompletizované. V roku 1955 bola založená nová továreň Enfield India v meste Madras (dnes Channai) a v nej bola už v roku 1956 vyrobená séria licenčného modelu Bullet 350. Postupne nabiehala výroba všetkých dielov až ich dovoz  plne nahradila výroba domácej továrne. Motocykle Enfield India Bullet 350 sa potom skoro v nezmenenej podobe vyrábali cez pol storočia a len nevyhnutnými inováciami, často vynútenou legislatívou, sa vyrábajú dodnes.

Royal Enfield, ČZ a Indian


Je až kuriózne ako sa dotkla história anglickej značky Royal Enfield československej Jawy v Indii, kde si tieto motocykle určitú dobu konkurovali, tak aj so značkou ČZ sa motocykle Royal Enfield stretli v USA. Po druhej svetovej vojne sa dostala firma Indian do  finančných ťažkostí a nebola schopná čeliť tlaku svojho najväčšieho konkurenta, Harley – Davidson. Firma Indian hľadala cestu z ťaživej situácie a jednou z okrajových snažení sa stal aj dovoz motocyklov ČZ 125, ktoré boli pod značkou Indian predávané od roku 1946 do roku 1948, v celkovom množstve presahujúcom 3000 kusov. Firme Indian sa v týchto rokoch nedarilo, ani výsledky kontraktu ČZ neboli uspokojivé. Nakoniec bola výroba motocyklov Indian ukončená v roku 1953 bankrotom. Práva značky Indian získala spoločnosť Brockhouse Corporation, s ktorou firma Royal Enfield podpísala v nasledujúcom roku 5-ročný kontrakt na dodávky väčšiny svojich modelov na trh do USA. Firma dodávala do USA motocykle so štvortaktnými jednovalcami 250 a 350 ccm a paralelnými dvojvalcami s obsahom 500 a 700 ccm prevažne v červenej farbe, s nápisom Indian na nádrži, motore a s reliéfom hlavy Indiána na prednom blatníku. Stodvadsaťpäťka  ČZ/Indian bola na americkom trhu po niekoľkých rokoch, nahradená stopätdesiatkou Royal Enfield. Modernejšie a ľahšie motocykle Royal Enfield nepostavili značku na nohy, celý pokus skončil predajom modelu Super Meteor s paralelným dvojvalcom 700 ccm pod označením Indian Chief, ktorý sa zo skladových zásob vyrábal až do roku 1962. Pod značkou Indian potom boli ešte krátko predávané motocykle Matchless a Velocette. V tej dobe sa už v USA predával aj celý sortiment motocyklov Royal Enfield pod vlastnou značkou, ktorej predchádzajúci predaj pod označením Indian otvoril cestu na americký trh. Nič z toho ale nepomohlo zachrániť prudko klesajúci predaj klasických motocyklov európskej konštrukčnej školy.

Koniec výroby v Anglicku


V Anglicku sa v roku 1962 prestal vyrábať pôvodný model Bullet, jeho výroba bola v roku 1955 predaná do Indie. Firma bojovala so svetovou, hlavne japonskou konkurenciou, predovšetkým vývojom nových modelov motocyklov a skútrov. Okrem rady cestovných motocyklov a továrenských  športových špeciálov, vyrábal Royal Enfield produkčné závodné stroje. Športové motocykle Royal Enfield ešte víťazili v mnohých závodoch, ale ani to už nebolo nič platné. Labuťou piesňou anglického výrobcu sa stala 750 Interceptor, vyvinutý na začiatku 60. rokov, prevažne podľa požiadaviek trhu USA. Firma vsadila na výkonný motocykel s vysoko zdvihovým paralelným dvojvalcovým motorom, ktorého obsah bol zvýšený zo 700 na 736 ccm s moderným dizajnom a väčším chrómovaním. Dodávala ho na domáci trh v športovejšej verzii s riadítkami s hrazdičkou, potom aj do USA so širokými cestovnými riadítkami amerického štýlu, s predĺženou zadnou kyvnou vidlicou a odlišnou prístrojovou doskou. Jeho výkon 52 koní bol spočiatku pri váhe motocykla 186 kg zaujímavý. Po nekompromisnom nástupe lacnejších japonských motocyklov so športovým dizajnom, vysokootáčkovými, krátko zdvihovými motormi, korunovaním Hondy CB 750 (v roku 1969, výkon 66 koní), prudko poklesol záujem o klasické konštrukcie akým zodpovedal celý sortiment motocyklov Royal Enfield. Podobne na tom bola v rovnakej dobe aj rada iných európskych výrobcov. Slávny anglický výrobca sa však ani Hondy CB 750 nedočkal. Posledné motocykle Royal Enfield opustili brány výrobného závodu v anglickom Reditch, Worcestershire v roku 1967. Vlajku značky  Royal Enfield ale ďalej niesol a dodnes nesie indický závod, preto patrí Royal Enfield medzi niekoľko málo výrobcov motocyklov na svete s najdlhšou neprerušenou (len ďaleko presťahovanou) výrobou. Je pri tom kuriozitou, že motory Royal Enfield so 60. rokov  sú modernejšie ako boli motory motocyklu Bullet 350 predaného k výrobe do Indie a vyrábaného cez polstoročie, už navždy zostane len históriou. Indickému výrobcovi sa stále darí a motocykle Royal Enfield sú opäť vyvážané do celého sveta.

Royal Enfield v Indii


V Indii vyrábaný Bullet 350 bol pomerne dlho motocyklom, určeným pre domáci trh, kde sa akýmkoľvek konkurentom ľahko postavil nízkou predajnou cenou. Odnášala to ale niekedy kvalita, predovšetkým technologická nedôslednosť pri výrobe, zaradila tento motocykel medzi druhoakostný tovar. Značné zlepšenie sa datuje od roku 1977 kedy začal export motocyklov do Anglicka, pod názvom Madras 350 s jednoduchým označením Enfield na nádrži. V 80tych rokoch začínajú indické tristopäťdesiatky Enfield prenikať na trhy ďalších európskych štátov  a do USA. Neskoršie uvádzal indický výrobca motocykle Enfield India na trh aj modely s pozmeneným dizajnom, odvodené od pôvodnej 350 Bullet. Proti konkurencii indických výrobcov (tiež  Ideal Jawa, neskoršie Yezdi) a rastúcim dovozom predovšetkým v nižších  kubatúrach, vyrábal  Enfield India tiež menšie motocykle s nakupovanými dvojtaktnými motormi. Bol to napríklad v roku 1973 Crusader s motorom Villiers 173 ccm, malé motocykli s motormi Zündapp (prvý s hliníkovými kolesami v Indii), tiež skúter a moped s motorom 22 ccm. Obľubu si získala športová 200 mini Bullet a  model Fury 175 s dvojtaktným motorom  Zündapp, s pätrýchlostnou prevodovkou a prvou v Indi vyrábanou hydraulicky ovládanú kotúčovú brzdu. Z toho je jasné, že firmu neviedli skostnatelí manažéri pol storočia trvajúcej výroby jediného zastaralého modelu Bullet, ale že pokiaľ bol dôvod, vedeli nájsť súbežnú rentabilnú výrobu moderných motocyklov. Okrem štvortaktnej 350 sa od roku 1989 začala vyrábať aj 500 Bullet, na začiatku len na export. Od 80tych rokov majú motocykle Enfield Bullet dvanásťvoltovú elektroinštaláciu, viac chromovaných dielov a alternatívne lakovanie metalízovými farbami. Nekoršie pribudla pre export potrebná kotúčová brzda. Zaujímavá je tiež história motocyklov Royal Enfield s dieselovým motorom. Výroba modelu Taurus Diesel, prvého motocykla s dieselovým motorom na svete, začala v 70tych rokoch. Bol použitý stacionárny jednovalec od anglického výrobcu Villiers. Nový model z roku 1993 už dostal motor vlastnej konštrukcie o obsahu 325 ccm a výkone 6,5 koňa. Je samozrejmé, že tieto motocykle vynikajú viac vibráciami ako výkonom, ich vývoj má ale istý význam pre nízku spotrebu paliva. Výrobca udáva na 1 liter nafty 70 km jazdy. Od zlých jazykov sa dopočula rada, že z dôvodu obtiažnych štartov za chladného počasia je lepšie nechať Taurus Diesel večer vchode, pokiaľ ma byť ráno zima, pretože spotreba na voľnobeh je nemerateľná. Výroba dieselového motocykla Taurus bola ukončená v roku 2002, pre potrebu uvoľnenia výrobnej kapacity pre žiadaný nový model Electra. Bullet Electra bol uvedený na trh v roku 2001 a preto že sa od základného modelu odlišoval len elektronickým zapaľovaním CDI, lakovaním, novým logom na nádrži a inak len drobnými detailami, si získal veľkú pozornosť na trhu.

Súčasnosť


V roku 1993 získala rozhodujúci finančný podiel na indickej firme Enfield India Ltd. nemecká spoločnosť Eicher Group, ktorá závod vybavila novým výrobným zariadením a od kráľovskej rodiny dostala znova súhlas používať prívlastok Royal a meno značky sa teda vrátilo do pôvodnej podoby ”Royal Enfield”. V nasledujúcich rokoch sa rozšírila modelová rada o model 535 ccm Lightning (1997), o päť rokov neskôr pribudol Cruiser Thunderbird a Bullet Machismo, klasický cruiser s luxusnou výbavou. Päťstovky Bullet, ktoré sú hlavným predmetom exportu a majú  preto aj príslušné homologizácie, sa dočkali predovšetkým v súvislosti s požiadavkami ich importérov po celom svete mnoho modifikácii. V Anglicku sú nielenže veľmi obľúbenými a hojne predávanými motocyklami (v roku 2003 sa dostali do prvej desiatky najpredávanejších motocyklov do 500 ccm), ale  slúžia tu aj ako vynikajúci a lacný základ profesionálnym prestavbám do kategórie Café Racer, Scrambler, Trial, Street Racer a samozrejme Choper. Modely Bullet v špeciálnych úpravách používa už pol storčia indická polícia, armáda a námorníctvo, čo pre výrobcu predstavuje istotu každoročného odberu zhruba tisíce motocyklov.
Akokoľvek teda prerušila históriu pôvodného anglického výrobcu neúprosná konkurencia, pred viac než štyridsiatimi rokmi, podarilo sa v uzavretom prostredí indického trhu uchovať výrobu ešte staršieho anglického klasického jednovalca. V súčastnosti, kedy je už mnoho ľudí presýtených motocyklami, často disponujúcimi obtiažne využiteľnými výkonmi, má pätdesiat rokov stará klasika znova svoje miesto na slnku a ukázalo sa že si získava priaznivcov na celom svete. Výkon motora nie je pre väčšinu záujemcov o retro motocykel príliš dôležitý, podstatná je skôr kvalita a teda spoľahlivosť strojov, ktorá je po vstupe nemeckého partnera a jeho dohľadu nad výrobou, už na bežnej svetovej úrovni. Relatívne nízky výkon motora naviac spôsobil, že motocykle Royal Enfield patria vo svojej kubatúre k strojom s najnižšou spotrebou na svete, okolo 3 litrov na 100 km. Samozrejmosťou je i súlad s platnými európskymi a americkými predpismi o emisiách, vibráciách a hluku.
Je určite veľmi zaujímavé, že motocykle Royal Enfield Bullet práve prešli historickým predeľom. Majú úplne nové motory, ktoré boli skonštruované v Anglicku! Celkovú rekonštrukciu pohonnej jednotky si dnešná doba už vynútila. K zadaniu došlo v roku 2006, rok po päťdesiatročnom výročí výroby motocyklov Royal Enfield v Indii. O dva roky neskôr bol už nový motor vo výrobe - ako prvý v spoločnom bloku s prevodovkou a spoločnou olejovou náplňou. Okrem novej motorovej skrine alternátora na čape kľukovej hriadele, hydraulického nastavovania vôle ventilov, automatické napínanie primárnej reťaze a dnes tak potrebného elektronického vstrekovania paliva (Keihin) sa ale nejedená o žiadnu extrémnu modernizáciu. Predovšetkým vzhľadovo sa motor omladil len asi o jedno desaťročie, takže zostáva verný nastavenému trendu značky.
Pre zvýšenie životnosti dostal motor tiež oveľa výkonnejšie olejové  čerpadlo a čo je zaujímavé, je vyrábaný v dvojakom prevedení pre rôzne modely motocyklov. Jedná sa ale len o odlišný vzhľad, v oboch prípadoch zodpovedajúci retro dizajnu podvozku. Z hľadiska techniky sa motory na počudovanie líšia tým, že zrovna prevedenie pre model Classic nemá štartovaciu páku, len elektrický štartér. Kuriozitou je tiež použitie stále zhodného, jednoduchého, dobre fungujúceho a trvanlivého tlmiča záberu s gumovými blokmi v zadnom kolese, ktorý značka používa už od konca 20. rokov, kedy si ich nechala patentovať. Súčasné najnovšie modely Bullet EFI s jednovalcovými motormi so vstrekovaním paliva a výkonom 20,3 kW sú tak pozoruhodnou zmesou klasických konštrukčných prvkov, retro dizajnu a modernej techniky. Záujem o tieto motocykle na celom svete pritom dokazuje, že to manažéri indického výrobcu majú dobre vymyslené. Udržať pôvodný zámer, zakonzervovať dobre fungujúci a univerzálne využiteľný motocykel sa im vyplatilo. Nebol by istotne žiadny problém zaviesť do výroby behom tých pätdesiatich rokov niekoľko výrazných vzhľadových a konštrukčných modernizácii. Bol by ale dnes o také motocykle vôbec záujem?    

V článku boli použité materiály z knihy Gordon G. May: Royal Enfield, The Legend Rides On a Motoexpress 21.